Slovensko vychováva nesprávnych odborníkov, polovica absolventov končí mimo svoj odbor Slovenské vysoké školstvo sa už dlhodobo zmieta v začarovanom kruhu nesúladu medzi tým, čo ponúka, a tým, čo trh práce reálne potrebuje. Podľa najnovších údajov Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI) za rok 2024 až 55,6 % absolventov vysokých škôl pochádza zo spoločenskovedných odborov, zatiaľ čo technické vedy tvoria len 18,6 % a prírodné vedy necelé 4 %. Tento nepomer je ešte markantnejší na súkromných vysokých školách, kde takmer 70 % absolventov študovalo spoločenskovedné smery. „Slovensko je priemyselne orientovaná krajina, ktorá by svoj základ do budúcnosti mala stavať na inováciách, IT a inžinierskych profesiách, no školy produkujú minimum technicky vzdelaných odborníkov,“ upozorňuje analytička Klubu 500 Diana Motúzová. Problém však nespočíva len v štruktúre študijných odborov. Podľa národného projektu Prognózy vývoja na trhu práce v SR sa až 42 % vysokoškolákov do piatich rokov po skončení štúdia neuplatní v odbore, ktorý vyštudovali. Len 53 % absolventov pracuje na pozíciách zodpovedajúcich ich vzdelaniu a ďalších 5 % len čiastočne. Ešte horšia situácia je medzi stredoškolákmi, z ktorých viac ako polovica pracuje v úplne inej oblasti, než na akú sa pripravovali. Takmer každý druhý absolvent teda končí mimo svojho odboru. Tento nesúlad má podľa Motúzovej jasné ekonomické dôsledky. Znižuje produktivitu práce, brzdí inovácie, podporuje odlev talentov do zahraničia a znamená aj plytvanie verejnými prostriedkami, ktoré neprinášajú návratnosť. Ak má Slovensko zvládnuť prechod na modernú a inovatívnu ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou, bude musieť zásadne prebudovať svoj vysokoškolský systém. „Potrebujeme podporiť technické, IT a prírodovedné smery, a to nielen cez štipendiá, ale aj cez vyššiu spoločenskú prestíž a prepojenie s praxou,“ hovorí Motúzová. Zároveň upozorňuje, že reforma sa nemá vyhnúť ani spoločenským vedám, ktoré by mali posilniť praktické zručnosti ako dátová analytika, ekonometriu či manažment verejných politík založený na dátach. Vzdelávací systém by podľa nej mal byť oveľa užšie prepojený so zamestnávateľmi, aby reflektoval reálne potreby trhu, a nie predstavy spred dvoch dekád. „Slovensko si už nemôže dovoliť vychovávať absolventov pre odbory, v ktorých sa ich potenciál naplno nevyužije. Naša krajina potrebuje menej diplomov do šuplíka a viac vzdelania, ktoré otvára dvere k reálnemu uplatneniu,“ uzatvára Motúzová. Zdroj: SITA Foto: pexels.com