Netradičná disciplína, o ktorej si možno ešte nepočul: Dominik v nej patrí medzi špičku Nájsť si po strednej škole to správne zameranie je pre mnohých študentov ťažkým orieškom. Aj na Slovensku však existujú zaujímavé odbory, ktoré ti dajú možnosť rozvíjať sa v akejkoľvek oblasti. Svoju vášeň môže vďaka štúdiu na lesníckej fakulte cibriť aj Dominik Irha, ktorý má zaujímavý koníček – vábenie. O čo vlastne ide, nám povedal v rozhovore. Zložité a krásne umenie Lov, pozorovanie či fotografovanie zveri – pri všetkých týchto aktivitách sa využíva vábenie, ktoré učarovalo aj Dominikovi. „Pomocou vábničiek napodobňujeme zvukové prejavy zvierat, čiže vydávame rôzne zvuky, na ktoré zver reaguje. Považuje nás tiež za zver a nie za človeka,“ vysvetľuje Dominik. Práve kontakt s prírodou bol tým, čo ho oslovilo najviac. „Môžem vďaka tomu sledovať rôzne príbehy, ktoré sa odohrávajú vo zvieracej ríši. Určite by som ich nezažil, keby som sa vábeniu nevenoval.“ Okrem výberu vhodného miesta musí pri vábení brať do úvahy aj ročné obdobie či čas dňa. „V neposlednom rade potrebujem poznať zvukové prejavy zveri a vedieť ich napodobniť. A na to, samozrejme, potrebujem aj vhodnú vábničku.“ Ocenenia aj v súťažiach Dominik začal so súťažením vo vábení už na lesníckej strednej škole a pokračoval na jedinej lesníckej fakulte na Slovensku. Na súťažiach získal dvakrát druhé miesto. „To ma veľmi motivovalo, aby som sa tejto krásnej záľube venoval aj naďalej a zlepšoval sa. Ale najviac si vážim asi prvé miesto vo vábení jelenej zveri, kde som súťažil už ako pokročilý,“ spomína. Dominik sa na univerzite venuje mnohým aktivitám a väčšina z nich spolu súvisí. „Vábenie je pre mňa neoddeliteľnou súčasťou poľovníctva. To, čo si trénujem na vábničiarskom krúžku, potom prakticky využívam aj pri poľovaní v školskom revíri,“ dodáva Dominik. Tam zasa môže poľovať ako študent lesníckej fakulty a člen poľovníckeho krúžku. Vďaka škole spoznal rôzne krajiny Dominikov aktívny život podčiarkuje aj to, že sa nielen podieľa na organizácii lesníckeho dňa alebo Dňa sv. Huberta, ale patrí aj do krúžku IFSA, ktorý združuje študentov lesníctva z rôznych krajín. „Vďaka tomu som spoznal mnoho skvelých ľudí s rovnakým zameraním a pochopil fungovanie nášho odboru vo svete. Napríklad v prvom ročníku som na týždeň vycestoval do Severného Macedónska, a práve keď odpovedám na tieto otázky, cestujem do Estónska na podobné študentské stretnutie,“ opisuje. Aby toho nebolo málo, aktuálne absolvuje aj kurz lesnej pedagogiky, so spolužiakmi nahráva školské spravodajstvo a učarovali mu aj netradičné hudobné nástroje. „Naša univerzita je prvou, ktorá má vyučujúci predmet hra na lesnici, poľovníckom a lesnom rohu. Práve vďaka tomuto mám možnosť naučiť sa hrať na hudobnom nástroji a zdokonaľovať sa v tom.“ Štúdium na prvom mieste Hoci by si mnohí povedali, že takéto množstvo aktivít sa popri škole určite zvládať nedá, Dominik má iný názor. Na prvom mieste je síce štúdium, ale ak ťa jednotlivé činnosti bavia, pohodlne ich budeš stíhať. „Práve preto som sa rozhodol študovať vo Zvolene – okrem toho, že je to moderná univerzita, ponúka študentom nielen kvalitné vzdelávanie, ale aj obrovské množstvo príležitostí, aktivít a zábavy,“ hovorí. Ako absolvent strednej lesníckej školy oceňuje aj to, že ak vieš chytiť príležitosť za pačesy, škola ťa posunie ďalej. „Univerzita vo Zvolene určite prekonala moje očakávania, lebo je to moderná a stále sa rozvíjajúca škola, ktorá má čo ponúknuť.“ Dominik navyše spoznal mnoho ľudí z rôznych častí Slovenska či zo zahraničia, ktorí majú podobné záujmy a vďaka tomu v škole vznikajú priateľstvá, ktoré podľa neho vydržia aj po skončení štúdia. „Vždy tu vládne pohodová atmosféra a kolektív študentov aj pedagógov je super. Navyše sa mi tu naskytla možnosť spoznať nové miesta a skúsiť nové veci. Myslím, že žiadna iná univerzita by mi nedala to, čo práve tá vo Zvolene.“ Zdroj: hashtag.zoznam.sk Foto: archív D. I.